Redaktor:Pe3kZA/Pieskovisko
Bebravská niva | |
geomorfologická časť Podunajskej pahorkatiny | |
Okolie Ostratíc na juhu
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Trenčiansky |
Okresy | Bánovce nad Bebravou, Partizánske |
Časť | Podunajskej pahorkatiny |
Hranice | Bojnianska pahorkatina, Bánovská pahorkatina, Stredonitrianska niva |
Mestá | Bánovce nad Bebravou, Rybany, Podlužany, Chynorany, Ostratice |
Rieky | Bebrava, Radiša, Hydina |
Súradnice | 48°41′53″S 18°14′31″V / 48,698°S 18,242°V |
Najnižší bod | južný okraj územia |
- výška | cca 175 m n. m. |
Poloha územia v rámci Slovenska
| |
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Bebravská niva[3] je geomorfologická časť Nitrianskej nivy, podcelku Podunajskej pahorkatiny.[4] Zaberá strdný a dolný tok rieky Bebrava v okolí Bánoviec nad Bebravou.[5]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Niva sa nachádza na severe strednej časti Podunajskej pahorkatiny a zaberá severnú časť podcelku Nitrianska niva. Rovinaté územie nadväzuje na južne situovanú Stredonitriansku nivu, patriacu do rovnakého podcelku. Úzky pás kopírujúci rieku Bebravu a jej blízke okolie potom susedí už len Nitrianskou pahorkatinou a jej časťami Bánovská pahorkatina na východe a severozápade a Bojnianska pahorkatina na juhozápade.[4] Osou územia je rieka Bebrava, no zasahujú tu i krátke úseky dolných tokov jej prítokov. Medzi najvýznamnejšie patrí Radiša, Livina, Svinica, Machnáč a Hydina.[6]
Bebravská niva zasahuje do okresov Bánovce nad Bebravou a Partizánske v Trenčianskom kraji. Z významných sídiel tu leží mesto Bánovce nad Bebravou a obce Rybany, Podlužany, Chynorany a Ostratice.[6]
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Centrom oblasti je mesto Bánovce nad Bebravou, ktorým prechádza cesta I/9 z Trenčína do Novák a južným okrajom aj rýchlostná cesta R2. Z mesta smerom na juh vedie nivou cesta II/592 do Nadlíc, kde sa pripája na cestu I/64 z Prievidze do Nitry. Strednou a južnou časťou vedie súbežne s cestou II/592 aj železničná trať Trenčín – Chynorany.[1]
Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]
V tejto časti Podunajskej pahorkatiny leží iba na juhovýchode prírodná rezervácia Chynoriansky luh.[6]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Rovinaté územie v severnej časti Podunajskej pahorkatiny ponúka vhodné podmienky najmä na cykloturistiku. Z Podlužian a Bánoviec vedú do blízkych Strážovských vrchov značené turistické trasy.
Značené chodníky[upraviť | upraviť zdroj]
- zeleno značená trasa:
- z Podlužian pod Kňaží stôl (637 m n. m.)
- z Bánoviec nad Bebravou cez Miezgovce na Jankov vŕšok (533 m n. m.)
- žlto značená trasa z Bánoviec do Kšinnej[6]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť. Chyba citácie Neplatná značka
<ref>
; názov „AA“ je použitý viackrát s rôznym obsahom - ↑ In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-06-12]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-06-12]. Dostupné online.
- ↑ Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, [cit. 2024-06-12]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2024-06-12]. Dostupné online.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Fatrová | |
vrch | |
Fatrová v strede
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Žilinský |
Okres | Liptovský Mikuláš |
Obec | Liptovský Trnovec |
Časť | Sivý vrch |
Pohorie | Tatry |
Podcelok | Západné Tatry |
Povodie | Váh |
Nadmorská výška | 1 445,9 m n. m. |
Súradnice | 49°10′52″S 19°36′47″V / 49,1811°S 19,613°V |
Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | neprístupný |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Tatier
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Fatrová (1 445,9 m n. m.[1]; poľ. Fatrowa) je vrch v Západných Tatrách na Slovensku.[1] Leží nad Suchou dolinou, nad obcou Bobrovček, približne 11 km severne od Liptovského Mikuláša.[2]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa na juhozápadnom okraji Tatier, v geomorfologickom podcelku Západné Tatry a ich časti Sivý vrch.[3] Vrch leží na katastrálnom území obce Liptovský Trnovec v okrese Liptovský Mikuláš a v Žilinskom kraji.[4] Najbližšími sídlami sú južne situované Jalovec, Bobrovček a Liptovské Beharovce, juhozápadne ležiace Liptovské Matiašovce a Kvačany, severozápadne Huty a juhovýchodne Žiar.[1] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Suchá dolina.[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Fatrová sa nachádza v južnej časti rázsochy, vedúcej južným smerom zo Sivého vrchu (1 805 m n. m.) v hlavnom hrebeni Západných Tatier a je súčasťou vetvy, vybiehajúcej na západ z vrchu Babky (1 566 m n. m.). Táto sa tu ďalej rozdeľuje na dve vetvy, západnú na Kamenné (1 018 m n. m.) a juhozápadnú, vedúcu na Opálenicu (1 274 m n. m.). Severným smerom sa svahy zvažujú do doliny Huňová, ktorou vodu odvádzajú prítoky Huňovej do Suchého potoka a Kvačianky, rovnakým smerom prúdi aj voda zo západných a južných častí.[1]
Západným smerom leží Sokol (1 316 m n. m.), Babky (1 566 m n. m.), Mních (1 460 m n. m.), Žľaby (1 417 m n. m.) a Malá Kopa (1 637 m n. m.), severným sa nachádza Veľká Kopa (1 648 m n. m.), Ostrá (1 764 m n. m.), Suchý vrch (1 477 m n. m.), Biela skala (1 316 m n. m.) a Huňová (1 095 m n. m.), západným Holica (1 340 m n. m.), Kamenné (1 018 m n. m.) a Ostrý vrch (1 128 m n. m.) a južným Opálenica (1 274 m n. m.) a Roveň (1 268 m n. m.).[1] Vrcholom vedie značený turistický chodník.[2] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[2]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Lesný porast na čiastočne skalnatom vrchole[5] umožňuje len obmedzený rozhľad. Z vhodných častí sú viditeľné okolité vrcholy Západných Tatier a okolité doliny, výnimočne aj Oravské Beskydy, Oravská Magura, Skorušinské a Chočské vrchy, Malá a Veľká Fatra a časť Nízkych Tatier.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na Fatrovú nevedie značená turistická trasa, preto vrchol ležiaci v národnej prírodnej rezervácie Suchá dolina je turisticky neprístupný. Najľahší prístup vedie hrebeňom z vrchu Babky (1 566 m n. m.).[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-25]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-05-27]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-26]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-26]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-26]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-05-26]. Dostupné online.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
- Západné Tatry
- Sivý vrch (geomorfologická časť)
- Tatranský národný park
- Sivý vrch (národná prírodná rezervácia)
- Zoznam vrcholov v Západných Tatrách
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]